FANDOM


Vojna v Mexickom zálive a Karibiku bola dôležitá udalosť v ľudsko-mimozemskej vojne počas Svetovej Invázie. Toto obdobie vojny bolo zapríčinené prechodom amerického námorníctva cez Mexický záliv na východné pobrežie Spojených štátov. Vojny sa okrem Spojených štátov zúčastnili aj krajiny Strednej Ameriky: Kuba, Jamajka, Haiti Mexiko.

Dôležité bitky v konflikte Edit

Vylodenie v Havane a oslobodenie Kuby Edit

Americké vylodenie v hlavnom meste Kuby. Vylodenie prinieslo zázemie pre pokračujúce oslobodenie Kuby vďaka ktorému Kubánska vláda umožnila americkému letectvu a armáde využívať Kubu ako základňu počas vojny v Karibiku.

Bombardovanie Cancúnu Edit

Prvé americko-mexické ťaženie v Karibiku. Yucatánsky polostrov bol kľúčovým bodom k oslobodeniu júžného Mexika. Pôvodný americký plán nebol oslobodzovať Mexiko. Avšak z dôvodu silnej mimozemskej blokáde medzi Yucatanom a Kubou musel byť útok zamierený aj na Mexickú pôdu. Niekoľko dňové bombardovanie prímorského mesta Cancún, ktoré bolo súčasťou Operácie Green Dragon prinieslo otvorenie pobrežia Yucatanského polostrova čím umožnilo Mexickým vojskám vstúpiť do obsadeného južného Mexika bez nutnosti postupovať cez stred krajiny.

Bitka o Yucatan Edit

Yucatanská kampaň nasledovala hneď po bombardovaní Cancúnu. Mexická armáda spoločne s Námornou pechotou Spojených štátov postupovala hlbšie cez Yucatan až po mesto Mérida ktoré bolo po pár dňoch oslobodené. Americká armáda bojovala po boku Mexika až po bitku o mesto Chetumal na Mexicko-Belizejskej hranici. Americká armáda dostala rozkaz sa z Mexika stiahnuť kvôli pokračujúcom postupe naprieč Karibikom smerom na východ. Mexická armáda spoločne s Belizejskou mesto Chetumal dobila a ich postup bol zastavený až v meste Veracruz kde nastala proti-ofenzíva mimozemských vojsk. Do konca vojny sa Mexiku podarilo Yucatan udržať avšak Belize padlo a zvyšok Belizejského obyvateľstva bol evakuovaný na Yucatan.

Bombardovanie Caymanských ostrovov Edit

Po prerazení blokády sa americké námorníctvo mohlo pohnúť z pobrežnej oblasti Mexika ďalej na východ. Ich ďalší významný cieľ boli Caymanské ostrovy. Ostrovy slúžili ako predsunutá mimozemská základňa pre doplnenie zásob. Oblasť bola silno zamínovaná a tvorila akýsi trojuholník medzi Kubou, Caymanskými ostrovmi a Jamajkou. Velenie letectva nepovažovalo ostrovy za nejak zvlášť dôležité a preto boli ostrovy v priebehu niekoľkých dní neustále bombardované až kým sa odtiaľ nestiahli posledné jednotky do Hondurasu, Jamajky a na Haiti. Po zničení Caymanských ostrovov sa mimozemská obranná línia presunula takmer až do Karibského mora na juhovýchode pri Kolumbii čo tvorilo značnú diaľku. Jamajka a južné Haiti ostali takto nechránené.

Vylodenie v Kingstone Edit

Jamajka bola posledným krokom k úplnému prechodu k Haiti. Jamajka po stiahnutí sa mimozemských vojsk do Karibského mora ostala bez obrany a jedinú obranu na ostrove bola postavená v hlavnom meste Kingston. Americké námorníctvo Jamajku celú obkľúčilo a plánovali vytvoriť blokádu a nechať čas dokým sa mimozemské jednotky nevzdajú. Väčšina námorných admirálov sa však obávala prekvapivého útoku z Haiti alebo Karibského mora a preto nariadili priame bombardovanie delami na mesto Kingston. Po 48 hodinách neustáleho bombardovanie mimozemské jednotky stále vzdorovali a neplánovali sa vzdať. Špionážne lietadlá amerického letectva urobili niekoľko preletov nad Jamajkou a z termo-snímkov neobjavili nikde na ostrove mimozemské vojská, s výnimkou Kingstonu. Námorníctvo preto deň na to zahájilo vylodenie a priami útok na Kingston. Vylodenie prebehlo v celku rýchlo avšak pokrok námornej pechoty zastavili až niekoľko týždňové vyčerpávajúce boje uprostred ulíc Kingstonu kedy vojaci aj niekoľko dní stáli na jednom mieste bez nejakého závažnejšieho postupu. Kedže dni utekali a velenie si uvedomovalo dôraz dôležitejšej bitky o Haiti, nariadilo stiahnutie všetkých vojsk z Kingstonu. Počas evakuácie bola zachránená aj väčšina obyvateľstva Kingstonu. Deň po evakuácii americké letectvo zhodilo na Kingston teplo vodíkovú bombu ktorá Kingston doslova spálila a zrovnala so zemou. Jamajka tak bola oslobodená aj keď za vysokú cenu. Americké námorníctvo v následujúcich dňoch ukončilo blokádu a opäť sa zoskupilo do námornej polohy a smerovali smerom na Haiti. Letectvo neskôr presunulo pár svojich bombardérov na Jamajku kvôli následujúcom bombardovaní Haiti.

Operácia Sleeping Pirate Edit

Námorníctvo bolo už len jeden kúsok od pobrežia Haiti. Plány a príprava na vylodenie sa pozdĺž celej južnej polostrovnej časti Haiti boli na spadnutie kým letectvo nenašlo jeden problém. Velenie vedelo že keď padne Port-au-Prince, hlavné mesto Haiti, tak mimozemský nátlak sa zvýši o 95% a bude len otázkou času kým sa bezpečný priechod medzi Kubou a Haiti uzavre a boje budú opäť na začiatočnom bode. Problém bol totiž v tom že po prejdení medzi Kubou a Haiti sa na sever nachádzali ostrovy Západnej Indie a ostrovy Turks a Caicos v Antillas Mayore ktoré stále patrili pod kontrolu mimozemských vojsk. Námorníctvo sa obávalo rizika napadnutia námorníctva čakajúceho na zvyšné flotily a letky. Preto admiralita a velenie letectva vytvorili plán ako odlákať mimozemské jednotky zo Západnej Indie. Letectvo navrhlo vytvoriť na mimozemské jednotky nátlak obrovským masovým bombardovaním Bahamských ostrovov, hlavne hlavného mesta Nassau. Bombardovanie by prinieslo konšpirácie pre mimozemské jednotky ktoré by si mohli myslieť že americké námorníctvo sa chystá na vylodenie na južnej Floride. Po odsúhlasení operácie sa v noci na druhý deň započala celoštátna masívna letecká ofenzíva ktorá štartovala z celej plochy Kuby a smerovala na Bahamy. Bombardovanie bolo údajne tak silné že výbuchy bolo počuť až v Guantanamu na východnej Kube. Počas 10tich minút padla väčšina časť Bahám a krátko nad ránom bolo zrovnané so zemou aj mesto Nassau. Než stihli mimozemské jednotky zistiť čo sa vlastne stalo, boli už bombardéry späť na Kube. Počas dňa sa všetky mimozemské vojská zo Západnej Indie presunuli do oblasti Bahamských ostrovov. Operácia Sleeping Pirate bola úspešná a severný Karibik bol voľný. Už len ostávalo dobyť Haiti.

Vylodenie v Port au Prince Edit

Vojna v Mexickom zálive a Karibiku sa chýlila ku koncu. Posledným vážnym krokom bolo obsadiť hlavné mesto Haiti Port au Prince a udržať mimozemskú ofenzívu z hranice medzi Haiti a Dominikánskou Republikou. Port au Prince bolo najviac strážené mesto v Karibiku. V Karibskej oblasti nebolo jediného mesta ktoré by bolo tak dobre vyzbrojené nepriateľskými vojskami ako bol Port au Prince. Port au Prince sa totižto geograficky nachádzal na výhodnej pozícii. Vstup do Gonavského zálivu bránilo delostrelectvo a raketová obrana na obidvoch polostrovoch na severe a juhu Haiti, pred Port au Prince sa taktiež nachádzal ostrov Ile de la Gonave čo bol tiež strategicky dôležitý bod ktorý slúžil ako posledná obrana mesta. Pred mestom sa nachádzala zátoka ktorá bola z bokov lemovaná pevninou a mestami Cabaret a Carrefour v ktorých bola tiež nachystaná raketová obrana. Mesto tak malo veľmi silné krytie a dostať sa k nemu bolo veľmi zložité.

Námorná pechota Spojených štátov sa vylodila najskôr na južnom Haitskom polostrove a zabrala všetky silá s raketovými systémami a neskôr zničila aj delostrelecké batérie. Severný Haitský polostrov zasa bombardovali bombardéry z Kuby a v neskorších hodinách sa aj tam vylodila námorná pechota. Následujúce dni tvorilo dobytie zálivu. Námorníctvo v zálive utrpelo vysoké straty avšak , podarilo sa im nakoniec dostať až do zátoky pred Port au Prince. Už štvrté vylodenie v Karibskej oblasti prinieslo veľkú bitku o pobrežie aj do Port au Prince. Mimozemská obrana vzdorovala 3 týždne až sa námorníctvu podarila odraziť obrana aspoň na predmestie do Croix des Bouqets. To bol kľúčový okamih kedže mesto bolo dobyté a polostrovy patrili taktiež pod kontrolu armády. Deň po bitke o Port au Prince dostali všetky lode v Karibskej oblasti, od Mexického zálivu, Kubu, Jamajku a pobrežie Haiti pokyn presunúť sa do vôd Západnej Indie. Presun lodí trval 2 dni. Po presune poslednej lietadlovej lode bolo Port au Prince evakuované práve včas kedže o pár hodín už patrilo opäť mimozemskej armáde ktoré už 2 dni čakalo na hraniciach. Kanál medzi Kubou a Haiti sa uzavrel deň na to spätným obsadením Haitských polostrovov. Lodiam nič nebránilo smerovať na Bermudy a dokončiť prípravu Bostonského vylodenia.

Bombardovanie Miami Edit

Oficiálne sa vojna v Mexickom zálive a Karibiku skončila 23. septembra 2039 dobytím Port au Prince a o dva dni neskôr 25. septembra 2039 presunom všetkých lodí do Západnej Indie. Vo vojne sa datuje ešte jedna bitka a ňou bolo po vojnové bombardovanie Miami. Jeden z admirálov flotily, Cole Welsh dostal nápad nepresúvať lode až tak vysoko na sever a otvárať východný front až v Bostone, ale zaútočiť na Miami a otvoriť východný front práve na Floride. Jeho hlavný argument bol že pri hraniciach Floridy sa nachádza Alabama ktorá patrila armáde a tým pádom by mali vojská možný rýchly presun do bojových zón. Admiralite sa nechcelo riskovať meniť celý plán o Bostonskom vylodení a preto priradilo na tento plán o započatí bitiek na Floride 4 flotily ktoré tvorili prevažne lietadlové lode. Plán admirála Welsha bol Miami zbombardovať a následne sa v ňom vylodiť tak ako v Port au Prince. Bolo nutné podotknúť že admirál Welsh velil väčšej časti flotily pri vylodení v Port au Prince ktoré bolo úspešné. Zvyšné flotily smerovali na Bermudy, Welshová flotila na Floridu. 27. septembra 2039 sa Welshovi a jeho flotile podarilo prejsť nepozorovane cez Bahamy a následne vytvoriť blokádu pozdĺž Miamského pobrežia Miami Beach. Bombardovanie započalo ešte za presunu cez Bahamy. Welsh veril že obranu pobrežia bomby zlomia a preto chcel mať mariňákov v kuse v pohotovosti a pripravených na vylodenie. Bombardovanie trvalo 16 hodín a v v noci 28. septembra velenie smerujúce na Bermudy kontaktovalo Welsha a chcelo vedieť stav vylodenia. Welsh apeloval že bombardovanie podľa analýzy zaberie 5 až 8 dní. Pokiaľ by bol dátum skutočne dodržaný, bola viac ako 90% šanca že nepriateľská obrana pobrežia padne a vylodenie a následne boje zaberú len 10 dní. Welsh sľuboval že do maximálne 20 dní bude Miami patriť armáde a následne armáda začne tlačiť smerom na sever na Orlando a velenie kontaktuje armády v Alabame a Mississippi o následujúcom útoku zo severu. Velenie hlavnej flotily Welsha ihneď stoplo pretože 2. októbra malo začať Bostonské vylodenie a ak by vylodenie trvalo 10 dní, ich vyloďovacie jednotky stratia moment prekvapenia. Welsh sa preto rozhodol pre osudový ťah ktorým zrušil bombardovanie a započal vylodenie. Jeho rozhodnutie sa dá nazvať ako fatálny neúspech pretože pobrežie Miami nedosiahol jediný vyloďovací čln. Straty na sile boli obrovské. Welsh bol okamžite odvolaný z funkcie admirála. Mimozemská paľba sa však obrátila na flotily a všetky lode všetkých štyroch flotíl boli zničené. Námorníctvo tak stratilo vyše 15 lodí a vyše 100 000 mužov. Admirál Welsh bol pri paľbe na svoju loď zabitý. Niektorý generáli sa zhodujú na tom že keby Miamská flotila nepadne tak by úspech Bostonského vylodenia mohol byť celkom iný.